Bez vody naše telo nedokáže žiť. Voda tvorí zhruba 60% hmotnosti ľudského tela a závisí od nej správne fungovanie všetkých orgánových systémov. Potreba príjmu tekutín novorodenca a dojčaťa je vyššia. V dospelom veku má potom klesajúcu tendenciu. Zatiaľ čo potreba dojčaťa v prvom mesiaci života je približne 150ml/kg hmotnosti, u dospelého jedinca je to už len 35 až 40 ml/kg hmotnosti.

Obrat tekutín je u dieťaťa 4-5x vyšší ako u dospelého človeka

Uvedené čísla ukazujú, že obrat (príjem a výdaj) tekutín u malého dieťaťa je 4x až 5x vyšší než u dospelého človeka. Z uvedených skutočností vyplýva, že dieťa je na nedostatok tekutín veľmi citlivé a rýchlejšie sa dostane do stavu dehydratácie (straty telesných tekutín).

Ak počas dňa zabúdame na pravidelný príjem tekutín môže dôjsť pri zníženom príjme vody do organizmu, dôjsť k dehydratácii. Dehydratáciou označujeme totálnu alebo čiastočnú stratu telových tekutín, prevažne minerálnych iónov, elektrolytov.

Ľudské telo sa zbavuje vody a toxických látok močom, stolicou, kožou a dýchaním. Pri horúčke, nadmernom potení, zvracaní či hnačke, sa ale strata vody zvyšuje.

Často pritom zabúdame, že dehydrovaní môžeme byť aj v zimných mesiacoch.

Koľko by mali deti piť?

Deti potrebujú k optimálnemu fungovaniu svojho organizmu pomerne veľký objem tekutín. Nespoliehajte sa na to, že dieťa samo ohlási, že je smädné, pri svojich aktivitách a hrách poľahky môže na smäd zabudnúť. Myslite na to, či už posielate svoje dieťa do škôlky, školy alebo ide s kamarátmi von. Bábätká majú špecifický pitný režim, dopĺňať ho môžete spomínanými špeciálnymi dojčeneckými vodami, zvlášť, ak je dojča na umelej výžive. Podľa pediatrov by bábätká mali denne prijať zhruba 400 – 600 ml tekutín (okrem 200 – 700 ml vody skrytej v umelom mlieku alebo príkrmoch).

Medzi najčastejšie príčiny dehydratácie patrí

  • Intenzívne cvičenie: Pri intenzívnom cvičení sa potíte, čo vedie k strate tekutín. Ak túto stratu nekompenzujete dostatočným príjmom tekutín (najlepšie čistou vodou), môže dôjsť k dehydratácii organizmu.
  • Pobyt v teplom prostredí: Teplo taktiež spôsobuje straty tekutín potením. Preto by ste v prípade extrémnych horúčav a teplého počasia nemali zabudnúť na pravidelné doplňovanie tekutín. Najlepšie je opäť piť čistú vodu, ktorá najlepšie zaženie smäd a bráni vzniku dehydratácie.
  • Zvracanie a hnačka: Pri zvracaní a hnačke dochádza k stratám veľkého množstva tekutín, čo môže viesť k dehydratácii.
  • Nevoľnosť: Keď sa necítite dobre a je vám zle od žalúdku, či trpíte nevoľnosťou, väčšinou nemáte chuť nič jesť ani piť. Ak chcete zabrániť vzniku dehydratácie, pamätajte na to, že pravidelný a dostatočný príjem vody je dôležitý aj počas nevoľnosti.
  • Popáleniny alebo kožné infekcie: V dôsledku ťažkých popálenín alebo pri niektorých kožných infekciách sa stráca tkanivový mok, čo môže viesť k dehydratácii. Avšak pri popáleninách sa postihnutým nepodáva v žiadnom prípade voda.
  • Diabetes: Pri vysokej hladine cukru v krvi dochádza k zvýšeniu produkcie moču v obličkách, pretože sa organizmus snaží nadbytok cukrov z tela vylúčiť. Ak tieto straty nie sú vyrovnané zvýšeným príjmom vody, môže to viesť až k dehydratácii.
  • Horúčka: Pri horúčke sa potíme, čo vedie k strate tekutín a dehydratácii.

Ako sa prejavuje dehydratácia u dieťaťa?

U detí zmena koncentrácie solí v tele spôsobuje vystrašujúce, laickým okom viditeľné príznaky:

  • modro-fialovo sfarbená kožu,
  • nafúknuté bruško,
  • nepravidelné dýchanie,
  • výrazná strata na hmotnosti.

Pri ťažkej dehydratácii môže dôjsť k

  • záchvatom,
  • strate vedomia,
  • poškodeniu mozgu.

U detí predškolského veku môžeme zaznamenať

  • zníženú komunikatívnosť aj hravosť,
  • ospanlivosť,
  • smutnejšiu náladu,
  • suchosť v ústach,
  • močenie menej časté, ako 2 – 3-krát denne.